Posledné vzplanutie

Autor:
Ruafo
Archivováno dne:
2. 4. 2004
Délka:
19 255 slov (86 min.)
Stav povídky:
dokončená
Přístupnost:
obecná
Varování:
žiande
Seriál (svět):
nezařaditelné
Období:
Tri mesiace po udalostiach v ST:Nemesis
Hlavní postava(y):
Kapitán Saavik s posádkou
Kategorie:
napětí, přátelství
Pokračování:
volné pokračování
Spoiler:
žádný
Stručný obsah:

Plavidlo USS Sybaris pod velením kapitána Saavik je na misii Deep Space. Rutinnú plavbu naruší až záhadný rádiový signál s vyhasnutého bieleho trpaslíka...

divider
Poznámka autora:

nezadáno

divider
Prohlášení:

Star Trek a související značky jsou majetkem společnosti CBS Studios Inc. a Paramount Pictures Corp. Tato povídka nemá v úmyslu porušit tato autorská práva, vznikla pouze pro pobavení a nebyla žádným způsobem honorována. Původní příběh, postavy a situace jsou vlastnictvím autora.

divider

Posledné vzplanutie (Ruafo)

Obsah

Kapitola 8

"Kapitánov denník, dodatok. Doteraz sa nám nepodarilo spojiť s výsadkovou skupinou, s ktorou sme stratili kontakt pred sedemdesiatimi siedmimi minútami. v spojení nám bráni sila neznámeho pôvodu, ktorá vychádza spod povrchu pozorovaného objektu. Predpokladáme, že je to automatická odpoveď vysielača na náš príchod. Obávam sa však, že touto odpoveďou by mohla byť systémom vysielača spustená obrana pred neznámym votrelcom. Poverila som preto inžinierske týmy pod vedením poručíka Randa, aby získali ďalšie informácie zo sondy, ktorú sme dopravili na palubu Sybaris. Kým sa nedozvieme viac, nemôžem si byť istá bezpečnosťou posádky."

"Nejaké zmeny, praporčík?" ukončila záznam Saavik a obrátila svoju pozornosť na službu pri operačnej stanici.

"Negatívne, kapitán. Okolo polohy výsadku silnie energetické pole. Nebráni mi v zameraní skupiny, ale transportéry ich fyzicky presunúť nedokážu."

"Skúšajte to ďalej," prikázala Saavik a vrátila sa k vedeckej stanici, snažiac sa zistiť, aká sila drží členov jej posádky hlboko pod povrchom asteroidu. Takže žijú... Existovala reálna pravdepodobnosť, že keď neboli v bezprostrednom ohrození života členovia výsadku doteraz,  akútne nebezpečenstvo im už nehrozí. Ak by totiž automatický systém vysielača skutočne spustil nejaký obranný program, boli by už komandér Curtis, nadporučík Lian a praporčík Guestrow s najvyššou pravdepodobnosťou mŕtvi. Tri svetlé kruhy, ktorými Randov radar vyznačoval pozíciu členov výsadkového týmu, však ešte stále vykazovali pohyb. Na druhej strane však Saavik nemohla ignorovať skutočnosť, že z takýchto minimálnych poznatkov nemožno vyvodzovať unáhlené závery. Energetické pole sa utváralo v jednom centre, z ktorého sa šíri do okolitého priestoru... Pole je teda generované vysielačom, ktorého núdzový signál pred hodinou systémy Sybaris prestali zachytávať...

     v pravej dlani Saavik zničohonič pocítila vlhkosť. Na chvíľu sa na ňu zarazene zahľadela. Fascinovane sledovala zelený potôčik krvi, v pomalých intervaloch kvapkajúci na čadičovočierny povrh konzoly, o ktorú bola Saavik opretá. ..tán? Nejasne si uvedomovala, že tak pevne zvierala rukami okraj panelu, až sa malá rezná rana, ktorú si včera večer uštedrila, opäť otvorila. Saavik už viac nemohla klamať sama seba. ...pitán? Ovládala ju nervozita.

"Kapitán? Ste v poriadku?" zvýšil ešte o čosi hlas Rand, keď naň ani po druhýkrát Saavik nereagovala. Až potom odtrhla zrak od dlane, ktorú si držala vystretú pred tvárou, a prekvapene pozrela na hlavného inžiniera. Teraz si Rand povšimol, že má dlaň celú od krvi a takmer o krok poodstúpil. Potom sa však zahriakol a pristúpil k Saavik ešte bližšie, nedokážúc oddvrátiť zrak od zelenej tekutiny, zasychajúcej na doske vececkého pracoviska. "Mám zavolať doktorku Arkinsonovú?" opýtal sa so starosťou v hlase a prinútil sa pozrieť Saavik do očí. Keď sa ich zraky stretli, akoby mu v chrbte vyskočila platnička. Tie oči. Sú tak...

     "Nie, ďakujem, postarám sa o to neskôr. Zistili ste niečo, David?"

To, čo na chvíľu uvidel v jej očiach, alebo si to aspoň myslel... Ale to nebola jeho predstavivosť, čo... čo to ale...? Boli tak...  boli tak... "Na palube sondy sa okrem chemických palivových článkov nachádzal len akýsi primitívny spektrometer a krátkovlnná vysielačka. Pri analýze prvkov, z ktorých bola sonda postavená, sme však prišli na čosi nezvyčajné." Tak...

"Čo máte konkrétne na mysli?"

"Stavitelia použili na stavbu hliník, titánové zliatiny a kremík,  kapitán."

"To je prinajmenšom nečakané," zamyslela sa Saavik. "Je možné, že našli spôsob, ako vyrobiť hliník, ale v tomto sektore spektrálne analýzy nevykázali prítomnosť kremíka a okrem centrálnej hviezdy je voľná existencia titánu vylúčená," zamračila sa a spýtavo sa zahľadela na Randa, ktorého pery sa pohli do nevýrazného, ale viditeľného úsmevu, čo mohlo znamenať len jedno: jej hlavný inžinier jej položil otázku, na ktorú sám pozná odpoveď.

"Presne to isté som si povedal aj ja. Preto som si vzal na mušku atómy toho kremíka," začal vysvetľovať Rand, pričom si nevšimol, že kapitánka očividne nepochopila, kde sa na lodi vzal pozemský hmyz rodu drozofila a prečo na telo tohto ptimitívneho živočícha ukladal jej hlavný inžinier atómy kremíka, ale prešla to radšej bez poznámky a snažila sa ho počúvať ďalej. "Zistil som, že to, na čo sme po celý čas pozerali, vôbec nie je kremík. Atóm síce svojimi vlastnosťami atómom kremíka skutočne je, ale na subatomárnej úrovni som objavil nezrovnalosti, na ktoré moje vedomosti z Akadémie nestačili. Preto som s tým bežal na vedecké oddelenie, keďže komandér Curtis je... ee.. nie je teraz na palube. Keď som tam prišiel..."

"Poručík," zastavila ho ráznym, ale jemným hlasom Saavik, "prosím vás, ČO ste zistili? O podrobnostiach nám môžete porozprávať, keď budú nezvestní členovia našej posádky opäť na palube."

"U atómov ostatných prvkov sme zistili rovnaké nezrovnalosti ako u kremíka. Podľa výsledkov rozborov sa jedná o jeden a ten istý druh prvku," začervenal sa trochu Rand, ale inak na sebe nedal poznať, že ho kapitánkino upozornenie zahanbilo.

"Prosím? Chcete mi povedať, že úpravou jediného prvku dokázali pôvodcovia tej sondy vytvoriť štyri celkom odlišné?" neveriacky odtušila Saavik.

"Presne tak, kapitán. Nemusím asi vysvetľovať, z akého prvku vyrobili tie ďalšie..."

"Omega..." vyslovila pomaly Saavik, akoby to bolo nejaké zaklínadlo. "Celá sonda?"

Rand nepovedal nič, len pokývol súhlasne hlavou.

"Kde sú teraz zbytky toho plavidla?"  opýtala sa na to Saavik, s citeľným, ale v rámci vulkánskych mravov akceptovateľným, znepokojením v hlase.

"Nechal som ich umiestniť do nákladového priestoru tri. Sú uložené v bezpečnostných kontajneroch typu C6. Tie majú dostatočne citlivé senzory, aby zaznamenali akúkoľvek zmenu pokojovej rýchlosti jednotlivých častíc.  Postavil som tam dvoch ľudí z môjho týmu, aby v prípade najmenších náznakov nestability prvkov preniesli kontajnery na vonkajšiu dosahovú hranicu transportérov." Rand sa odmlčal a pozrel na Saavik, ktorá na neho zaujato hľadela. Až v tejto chvíli mu došlo, čo vlastne urobil a takmer sa zakoktal, keď opäť otvoril ústa: "Du-dúfam, že som neprekročil svoje kompetencie, kapitán. Ospravedlňujem sa, ak..."

"Nemáte sa za čo ospravedlňovať, David. Naopak, schvaľujem váš postup," ukľudnila Saavik Randa, no zároveň dodala: "Ale nabudúce ma radšej informujte, ak budete mať v úmysle prevziať velenie na lodi."

Rand na ňu najpr nechápavo civel, až potom mu to začalo dochádzať - Vtip! - a spolu s úsmevom uvoľnene vydýchol. "Samozrejme, kapitán." Čo však Randovi a vlastne ani jeho kapitánovi nedošlo, bol fakt, že ten vtip vyslovila Saavik.

Pri vedeckej stanici zaznel krátky signál, oznamujúci zmenu sledovaného stavu. Saavik sa obrátila ku konzole a počala kontrolovať údaje, ktoré sa objavili na obrazovke. "To je predsa..." začala, no v prekvapení svoju vetu Saavik nedokončila.

"Kapitán?" ozval sa Rand a sám sa snažil vyčítať z panelu informácie, ktoré Saavik tak ohromili.

"To pole, ktoré vysielač generuje, začína fluktuovať. Podľa týchto údajov je vytvárané energiou, aká môže pochádzať len z reakcií molekúl Omegy. Pozrite sa na tie frekvenice..."

"To preda nie je možné! Veď celá tá civilizácia fungovala len vďaka tej látke... Bože, koľko tam toho je?"

Saavik sa narovnala a obrátila sa tvárou v tvár pri nej stojacemu mužovi. "Poručík Rand,  preberáte velenie," prikázala mu so skalným výrazom v tvári a otočila sa smerom k turbovýťahu.

"Čo máte v úmysle, kapitán?" zavolal za ňou s obavami Rand.

"To, čo je mojou povinnosťou, poručík."

V zbrojnici bola len Saavik. Hneď po tom, ako vošla, nechala dvere uzamknúť. Pracovala rýchlo - ani nie za dvadsať minút manuálne pripravila stosedemdesiat kiloton gravimetrickej nálože, ktorú rozdelila na tri časti, pričom každý diel vložila do detonačnej komory jednej z troch torpédových plášťov, chladno sa lesknúcich vo fosforovom svetle. Na každom z nich bolo viditeľné označenie MARK IV. Nebolo to jednoduché, nálože predstavovali viac ako polovicu jej vlastnej hmotnosti, ale dokázala to. Za normálnych okolností by takúto operáciu vykonávali minimálne dvaja ľudia, ale Saavik si nemohla dovoliť zaťahovať do tejto akcie ďalších členov posádky. Už skutočnosť, že o smernici informovala svojich štábnych dôstojníkov, bude pred Velením ťažko obhajovať. To ju však trápilo zo všetkého najmenej. Mala rozkaz zničiť všetky molekuly Omega, a to za každú cenu, aj za cenu straty životov členov jej posádky, ktorí boli v asteroide uväznení. Blaho väčšiny je dôležitejšie než blaho menšiny... Zobrala fázový transformátor, aby upravila tok elektromagnetických impulzov do hlavice torpéda ...alebo jednotlivca... a keď ešte raz skontrolovala úchytky detonačnej komory na poslednom torpéde, začala s upevňovaním vonkajšieho krytu, ktorý mal zabrániť predčasnému spusteniu detonačnej sekvencie. Potom antigravitačným vozíkom každé jedno torpédo opatrne presunula k vstupnému výklenku prednej odpaľovacej rampy na druhej strane zbrojnice. Keď posledné torpédo so žuchnutím dosadlo na pohyblivé drážky, Saavik zadala na kontrolnom paneli niekoľko príkazov. Systém automaticky zareagoval a plošinu s prvým torpédom vyniesol približne do výšky Saavikinej hlavy. Keď torpédo ladne vkĺzlo do otvoru odpaľovacej rampy, plošina sa vrátila do počiatočnej polohy a proces zopakovala s druhou strelou. Až keď boli všetky tri kapsuly pripravené, aktivovala odisťovací mechanizmus.

"Varovanie: fotónové torpéda M1, M2 a M3 v primárnej odpaľovacej komore nezodpovedajú štandartnej konfigu..."

"Počítač, zruš kontrolné protokoly," prerušila Saavik hlasové upozornenie počítača a potvrdila predchádzajúci príkaz.

"Varovanie: zrušenie kontrolných protokolov môže spôsobiť..."

  Na toto nie je čas...

"Kontrolné protokoly boli zrušené."

Saavik zadala počítaču posledné inštrukcie a o ostatné sa už postará Sybaris. Asi by mala prehodniť svoje rozhodnutie nemať na svojej lodi vecúceho bezpečnostného a taktického dôstojníka. Lenžo toto nebola bojová loď - aspoň sa to snažila admirálovi Hayesovi z Oddelenia pre personálne otázky vysvetliť. Reagoval na to tak, že ona je kapitánom a na svojej lodi nech si velí podľa svojich predstáv. Vtedy jeho postoj ocenila, teraz by jej možno padlo vhod, keby vtedy admirál zaujal tvrdšie stanovisko.

Saavik chvíľu len tak stála, s pohľadom upretým na zatvárajúci sa poklop komory. Potom urobila krok dozadu, oprela sa o kovovú stenu a pomaly, trhavo sa zošuchla až na zem. Sťažka vydýchla, zaklonila hlavu a privrela oči pred stropným osvetlením. Okrem vibrácií izolineárnych obvodoch, prechádzajúcich stenou i podlahou, necítila vôbec nič, len... akýsi neznesiteľný pokoj. Zostať tu, v tejto tichej miestnosti, nevedieť, čo sa deje za tými zamknutými dverami...

"Rand volá Saavik."

Nie. Vedela, že to nie je možné, vedela, že sa tomu musí postaviť. "Tu Saavik, počúvam."

"To energetické pole začína kolabovať, jeho zdroj sa destabilizuje, výbuch môže prísť každú chvíľu."

"Rozumiem..." Nie. Nasucho prehltla. "Zamerajte ten zroj a z primárnej komory naň vypáľte tri torpéda."

"Kapitán, ale čo výsad...?"

"Vykonajte rozkaz, poručík. Okamžite!" rázne ho umlčala Saavik. Nešlo len o výsadok. Subpriestorové trhliny v sektore znemožnňovali prejsť Sybaris na warp. Keď nálože so stykom s Omegou vybuchnú, Sybaris nebude môcť uniknúť explózii. Lenže v stávke bolo omnoho viac. Ak ona a jej posádka zahynie, bude to malá daň za to, čomu zabránia.

"Zameriavam cieľ..." ozval sa po chvíľke odmlky Rand.

V tom momente sa podlaha pod Saavikinym telom otriasla. Saavik sa pokúsila postaviť, no zem sa odrazu prudko naklonila a Saavik nestihla včas zareagovať. Spadla s navýšeného podlažia, na ktorom bol umiestený kontrolný panel odpaľovacieho mechanizmu a plnou silou narazila do masívnej nosnej konštrukcie odpaľovacieho zásobníka. Ďalšie otrasy ani zvuk vzpínajúcich sa motorov už nemohla vnímať, pretože upadla do hlbokého bezvedomia.

divider

Následuje:
Kapitola 9

divider

CZ Kontinuum Star Trek fan klub a správa archivu Memory Alpha nepřebírají zodpovědnost za obsah, odpovídající charakteristiky ani za formu (gramatické nedostatky) uveřejněných povídek. Toto vše je výhradně zodpovědností autora.

© 2000–2021 Webdesign: Samuel David Thorn, CZ Kontinuum Star Trek fan klub; Pozadí: Simply Pastel Night Sky by Ali Ries (Casperium)