Posledné vzplanutie

Autor:
Ruafo
Archivováno dne:
2. 4. 2004
Délka:
19 255 slov (86 min.)
Stav povídky:
dokončená
Přístupnost:
obecná
Varování:
žiande
Seriál (svět):
nezařaditelné
Období:
Tri mesiace po udalostiach v ST:Nemesis
Hlavní postava(y):
Kapitán Saavik s posádkou
Kategorie:
napětí, přátelství
Pokračování:
volné pokračování
Spoiler:
žádný
Stručný obsah:

Plavidlo USS Sybaris pod velením kapitána Saavik je na misii Deep Space. Rutinnú plavbu naruší až záhadný rádiový signál s vyhasnutého bieleho trpaslíka...

divider
Poznámka autora:

nezadáno

divider
Prohlášení:

Star Trek a související značky jsou majetkem společnosti CBS Studios Inc. a Paramount Pictures Corp. Tato povídka nemá v úmyslu porušit tato autorská práva, vznikla pouze pro pobavení a nebyla žádným způsobem honorována. Původní příběh, postavy a situace jsou vlastnictvím autora.

divider

Posledné vzplanutie (Ruafo)

Obsah

Kapitola 4

Doktroka Arkinsonová sedela vo svojej kancelárii pri ošetrovni a prechádzala chorobopismi jednotlivých členov posádky. Pritom si do počítača zaznamenávala termíny ich povinných prehliadok. Povzdychla si pri predstave, ako bude musieť poniektorých dva alebo trikrát vyzývať, až pokým ich nenechá doviesť ostrahou. Hoci to nebolo bežnou praxou, vypýtala si na to špeciálne povolenie od kapitána Saavik a odvtedy nemala s dochádzkou posádky na preventívne prehliadky väčšie obtiaže. Našťastie nemala taký problém, s akým sa musela potýkať väčšina lodných lekárov vo Flotile - Sophia tento problém nazývala syndrómom kapitánskej infantiliti. Absolútna väčšina kapitánov Flotily mala väčšie obavy z rutinnej návštevy u svojho lodného lekára, než z troch borgských lodí na krátkodosahových senzoroch. Čo sa však týkalo kapitána vesmírneho plavidla USS Sybaris, mohla Sophia tento syndróm so spokojnou istotou vylúčiť. Na lekárske prehliadky sa Saavik hlásila sama, vždy presne deväťdesiat dní po poslednej návšteve. To síce doktorku na jednej strane tešilo, na druhej strane jej to však dávalo málo príležitostí na výmenu názorov medzi lodným lekárom a kapitánom, čo je na iných lodiach obvyklé a vedie paradoxne k vytvoreniu bližšieho vzťahu.

Keď dokončila kontrolu chorobopisov, letmo sa dotkla holoobrázku, ktorý mala postavený na okraji stola a usmiala sa pri pohľade na starú mamu, ktorá jej prívetivo mávala spoza ozdobného rámu, deliacu ju od starej ženy priepasťou takmer tridsiatich uplynulých rokov. Je to možné, aby čas letel tak rýchlo?

Pretrela si rukami unavené oči, vstala a vyšla z dverí pracovne do priestrannej polkruhovej  miestnosti, kde boli umiestnené tri vyšetrovacie lôžka, slúžiace zároveň ako operačné stoly, plne vybavené biosnímačmi a kontrolnými pamäťovými čipmi pre možnosť neprítomnosti doktora. Nebola to však jediná poistka, ktorou bolo zdravotnícke zariadenie na lodi vybavené. v stenách ošetrovne boli inštalované holoemitory, ktoré bolo možné v prípade núdze aktivovať a oživiť tak podporný lekársky program MHM. Bola ním holografická podoba živého lekára, ktorý mohol liečiť a pomáhať zraneným, ak bola doktorka Arkinsonová s litovským doktorom Vitali Sniečkusom a ich zdravotníckym personálom plne vyťažená, a nemohli pacientom poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť. Alebo ich mohol holografický lekár zastúpiť, ak by boli... Ak by sme boli čo? Mŕtvi? Sophiou sa prehnal napríjemný chlad a mimovoľne sa striasla. Zamierila k biolôžku, na ktorom ležala praporčíčka Chardáziová. Sophia ju po celý deň držala v umelom spánku, aby mohla vylúčiť porušenie miechy po nehode, ktorú mladá snedá žena s orientálnymi rysmi a peknými, vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch ešte stále dievčenskými krivkami, utrpela pri rekreácii na holopalube.

Vo chvíli, keď odoberala pacientkine krvné a miešne vzorky, zaregistrovala, ako svetlo v miestnosti na malú, takmer bezvýznamnú chvíľu pohaslo, aby sa vzápätí vrátil jeho plný jas. Bol to len moment, ale doktorke Arkinsonovej to stačilo na to, aby to vzbudilo jej pozornosť. Hoci jej vrchný lekár na Caldiku III, doktor Fitzgerald, ktorý umrel pred ôsmimi rokmi, bol vždy viac než roztržitý, pokiaľ sa niekto z vedúceho zdravotníckeho personálu miešal do záležitostí správnych orgánov kolónie, Sophia zastávala názor, že ako veliaca dôstojníčka v hodnosti komandéra musí byť informovaná o každej zmene, ktorá by mohla viesť k úrazom či dokonca úmrtiam na palube tejto lode.

"Arkinsonová volá mostík. Je všetko v poriadku?"

"Všetko v poriadku, doktorka, zostaňte na príjme," odpovedal okamžite Saavikin kľudný hlas, no v pozadí Sophia vnímala vzrušený rozhovor komandéra Curtisa a zastupujúceho operačného dôstojníka.

"Rozumiem," odvetila Sophia a vrátila sa k pacientke, snažiac sa ignorovať túžbu dozvedieť sa, čo sa práve deje na mostíku.

Hoci na obrazovke Saavik nič nespozorovala, senzory Sybaris   hovorili jasnou rečou. Blížil sa k nim objekt, ktorý sa komandér Curtis pri vedeckej stanici snažil už hodnú chvíľu identifikovať. "Kapitán, domnievam sa, že sa jedná o akúsu primitívnu družicu, ktorá opustila svoju dráhu, keď registrovala Sybaris."

"Známky aktivity?"

"Žiadne som nezistil, ale objekt už môžeme vizuálne zachytiť."

"Na obrazovku," prikázala Saavik nezujatým hlasom, ba takmer konštatovala a zahľadela sa na anténovitú kovovú konštrukciu so zreteľnými výstupmi pre chemický pohon.

Po chvíli sa zo zadnej časti mostíku opäť ozval Curtis: "Kapitán, zdá sa, že objekt kumuluje s nejasným zámerom väčšie množstvo energie v prednej časti trupu."

"Mám zodvihnúť štíty, pane?" okamžite reagoval mladý člen posádky na mieste taktickej konzoly pri operačnom stanovišti.

"Nie, ale buďte pripravený reagovať na môj rozkaz," odpovedala Saavik, magnetizovaná pohľadom na objekt pred nimi.

Na chvíľu akoby sa nič nedialo, celé osadenstvo mostíka s netrpezlivosťou čakalo, aké prekvapenie pre nich cudzia sonda chystá.

Curtris sledoval, ako sa ukazovatele energetického poľa objektu pomaly zvyšujú, až v jednom momente odrazu vyskočili tak vysoko, že sa ocitli mimo meranú škálu. v tej istej chvíli svetlo na mostíku na niekoľko milisekúnd ochablo.

"Podajte správu!" obrátila sa Savik na zastupujúceho operačného dôstojníka.

"Sonda k nám vyslala mohutný signál, ktorý sa od nás vzápätí odrazil," snažil sa vysvetliť zmätené dáta na monitore počítača. Okamžite k nemu pribehol Curtis: "Myslím, že sa mohlo jednať o niekoľko -počkajte - o sedem druhov - žiarenia v jednom energetickom uzle, ktoré boli refletktované našou loďou. Tak možno sonda chcela získať informácie, ktoré potrebovala..."

Zatiaľčo operačný dôstojník ďalej skúmal jednotlivé druhy žiarenia a snažil sa nájsť v nich zmysel, ozval sa interkom. Bola to doktorka Arkinsonová. Saavik ju bude informovať, ale najprv sama potrebuje zistiť, čo sa vlastne práve stalo. Preto radšej upriamila pozornosť opäť na sondu a senzorové dáta, ktoré si nechala vyvolať na operadle veliteľského kresla. Nebolo pochýb - objekt svojou aktivitou vyčerpal všetky energetické rezervy a bol už len mŕtvym telesom obiehajúcim v tejto prázdnej, nepreskúmanej sústave.

"Vtiahnite objekt do hangáru," prikázala Saavik Guestrowovi. "Saavik volá strojovňu. David, pošlite do hangáru inžiniersky tým. Chcem, aby detailne analyzovali objekt, ktorý sme práve objavili."

"Tu Rand, rozumiem. Posielam inžiniersku čatu."

"Nemusím vám, dúfam, pripomínať dodržiavanie karanténnych predpisov, ktoré sa takéhoto druhu nálezov týkajú."

"Beriem na vedomie, kapitán. Rand koniec."

Hm, beriete na vedomie. Len sa obávam, aby to vedomie nebolo niečo, čo ste si pri odlete zo Zeme pri vašej nekonečnej ľahkomyseľnosti  zabudli pribaliť do kufra... Saavik takmer cítila, ako ju čosi plesklo po hlave. Ako je možné, že jej v hlave vyvstala takáto myšlienka? Dokonca si nebola istá, či ju nevyslovila nahlas. Nenápadne sa poobzerala po mostíku, ale každý sa venoval svojej práci a nevykazoval žiadne neobvyklé reakcie - pravda, okrem tých, ktoré boli spôsobené nálezom sondy, ktorú teraz ťažné lúče prenášali do hangára Sybaris.  Je možné, aby prestávala byť schopná sebakontroly? Nie, to rozhodne nie. Skôr bude musieť pripustiť, že dôvodom nie je nič iné než spomienky, ktoré nosí vo svojom ‘kufri’ vždy so sebou. Bála sa však, že skôr či neskôr bude musieť ten kufor otvoriť a začať z neho starostlivo uložené veci vybaľovať. Ak to neurobí, mohol by sa už čoskoro kufor otvoriť sám a všetko, čo v ňom bolo kedy uložené, rozsypať sa v absolútnom chaose všade navôkol. A to nemôže dovoliť.

"Objekt bol dotiahnutý do hangáru, pane. Vedúci letov hlási, že je zabezpečený a ochranné pole stabilizované," oznámil Guestrow, pričom mala Saavik nutkanie naňho veľmi ostro pozrieť. Nemala rada oslovenie "pane", rovnako ako nezniesla, keď ju niekto oslovil "madam". Vždy si dávala záležať, aby ju titulovali slovom, ktoré presne definovalo jej služobné postavenie a medzi takéto slová "pane" ani "madam" nepatrilo. Podľa záznamov Hviezdnej flotily bola jednoducho "kapitán" Saavik - také oslovenie považovala teda za korektne zodpovedajúce daným skutočnostiam. Na druhej strane jej však bolo zrejmé, že mnohí členovia jej posádky sa zvyku oslovovať ju inými titulmi nikdy nezbavia. Tak ako nikdy nezabudnú plávať, ak sa to už raz naučili. Preto Saavik nutkanie napomenúť praporčíka za kormidlom potlačila a miesto toho odpovedala: "Výborne. Nastavte opäť kurz k Svetlu nádeje. Plný impulz..."

"Kapitán?" zabránil vykonaniu rozkazu Curtis. "Podľa toho, čo mi ukazuje počítač, navrhujem pozmeniť kurz. Podarilo sa mi izolovať signál - nepochádza z hviezdy, ale z planetoidu na excentrickej dráhe s momentálnou vzdilenosťou asi 56 AU od neutrónovej hviezdy."

Kormidelník pozrel na Curtisa a potom spýtavým pohľadom na Saavik. Tá jemne kývla hlavou na znamenie, že súhlasí s Curtisovým návrhom. "Komandér, pošlite informácie o presnej polohe planetoidu na konzolu kormidla. Pán Guestrow, zadajte nový kurz, plný impulz."

"Rozumiem, zadávam nový kurz."

divider

Následuje:
Kapitola 5

divider

CZ Kontinuum Star Trek fan klub a správa archivu Memory Alpha nepřebírají zodpovědnost za obsah, odpovídající charakteristiky ani za formu (gramatické nedostatky) uveřejněných povídek. Toto vše je výhradně zodpovědností autora.

© 2000–2022 Webdesign: Samuel David Thorn, CZ Kontinuum Star Trek fan klub; Pozadí: Simply Pastel Night Sky by Ali Ries (Casperium)